ČISTÝ DESTILÁT
Citlivo destilujeme vzácne odrody starostlivo, ručne zbieraných a triedených plodov
PRÍRODNÝ PRODUKT
S hrdosťou prehlasujeme, že nepoužívame žiadne umelé arómy ani dochucovadlá
REMESELNÁ VÝROBA
Predstavuje najvyššiu možnú kvalitu výroby v ručne spracovaných limitovaných sériách
Unikátne stopercentné ovocné destiláty značky BVD patria do kolekcie tekutého dedičstva z Vtáčieho Údolia a sú vysoko oceňované na mnohých tuzemských aj zahraničných súťažiach.
BVD Drienkovica je výnimočná špecialita medzi ovocnými destilátmi. Tento destilát je silne korenistý, so sladkasto-trpkou chuťou. Keďže drienky dozrievajú postupne, zber taktiež prebieha vo viacerých fázach, pred finálnym zakvasením. Drienkovica patrí medzi tzv. suché destiláty, keďže na výrobu jedného litra tejto delikatesy je potrebných 20-30 kg plne dozretých plodov.
Výsledný destilát je silne aromatický a vďaka svojim výnimočným organoleptickým vlastnostiam vhodný predovšetkým ako aperitív alebo digestív po jedle.
Pôvodom z juhovýchodnej Európy a Malej Ázie sa tento poloker vyskytoval na území dnešného Slovenska už pred tisícročím, čoho dôkazom sú mená slovenských obcí, ako napr. Drienovo, Drienica, alebo Drienovec. Aj keď má táto drevina k rastu rada svetlé, slnečné podmienky a vápencovú pôdu, nie je považovaná za výnimočne náročnú. Zvykne kvitnúť už skoro na jar, vo februári a podľa ľudovej pranostiky, keď kvitnú drienky, prichádza ochladenie, ktorému sa taktiež vraví „drienková zima“.
Drieň obyčajný (lat. Cormus mas L.) je okrem záhradkárov obľúbený aj medzi včelármi, pre ktorých včely sú drobné zlatožlté kvietky prvým zdrojom peľu a nektáru. Plody drieňu sa nazývajú hovorovo „drienky“ (aj keď ich ludia poznajú aj pod názvom „svíb“) a vďaka vysokému obsahu vitamínu C boli obľúbené v mnohých kultúrach.
Napríklad v starovekom Ríme sa jedli drienky ako delikatesa na koniec hostiny. V japonskej medicíne sa drienky považovali za recept na dlhovekosť a boli súčasťou tzv. „lieku ôsmich chutí“. Drieň taktiež ovplýva výnimočne tvrdým drevom, ktoré je silne odolné hnilobe a vode. Na Slovensku má drienka svoje miesto okrem názvoslovia obcí aj v miestnych povestiach.
Traduje sa, že slovenský hrad Čabraď (okres Krupina), mal kedysi postavené opevnenie z drienkového dreva a pri útoku Turkov, sa ich zápalné šípy od tohto opevnenia odrážali, a preto hrad nedokázali dobyť. Taktiež sa drevo využívalo na výrobu poryskov a bičov.
Medzi prospešné účinky patrí podpora imunitného systému, trávenia a imunitného systému. Taktiež má antiseptické účinky, odvodňuje a prečisťuje močové cesty, obličky a pečeň. Vysoký obsah vitamínu C, provitamín A, mnoho minerálov, aromatických látov, trieslovín a antioxidantov zostáva v plodoch aj po konzervácii alebo tepelnej úprave.
Drienky sa používajú buďto na konzumáciu v surovom stave, pitie čerstvej šťavy alebo upravené rôznymi spôsobmi. Pripravuje sa aj zápar alebo odvar, sirup, čaj zo sušených plodov, drienkový likér, kompót a v neposlednom rade aj výnimočná špecialita medzi ovocnými destilátmi, drienkovica.