Plodmi, ktoré sú za surova nejedlé, no nachádzajú široké uplatnenie ako v ľudovom liečiteľstve, tak v tradičných pokrmoch a využitie v každodennom živote, sa môže pýšiť práve dula obyčajná.

V hovorovej slovenčine a rôznych nárečiach sa môžete stretnúť aj s výrazmi gdula, guňa alebo bižalma.

Aj keď pochádza z juhozápadnej Ázie, historicky sa v Európe vyskytuje už tisícročia a je možné, že ju ľudia začali pestovať ešte skôr, než klasické jablko a hrušky, ktoré dula pripomína tvarom, keďže je ich príbuzná. Pravdepodobne najznámejším historickým vyobrazením plodu duly je v spojitosti s bohyňou Afroditou, bohyňou lásky a krásy v starovekom Grécku.

V tomto období bola práve dula považovaná za silné afrodiziakum a symbol plodnosti, preto bola často využívaná aj ako dar pri rôznych rituáloch.

Jej latinské meno – kydónske jablko, je odvodene od starovekého krétskeho prístavu Kydónia. Taktiež je predpoklad, že neskorší slovanský výraz pre pôrodnú babu (dula), je odvodený práve od tohto ovocia.